Vyslobodenie ?!
Konečne. Spravila to a už niet cesty späť. Bolo to jednoduchšie ako si myslela. Tak strašne sa toho bála a teraz sa cíti ako v siedmom nebi. Neverila, že stačí tak málo na to, aby sa všetky jej problémy, neúspechy a stroskotania vyparili do nenávratna.
Leží vo vani a cíti ako ju obmýva horúca voda, ktorá sa pomaly zmiešava s jej krvou. Fascinuje ju tento pohľad. Pripadá jej nádherné ako sa jej krv vlieva do vody. Vaňa nadobúda krásne odtiene od ružovkastej až po krásnu červenú. Voda je strašne horúca, ale jej to neprekáža. Necíti tú horúčavu, cíti už len ako sa jej pomaly stráca celý svet.
Vie veľmi dobre, že nikto nepríde aby ju zachránil. Možno v hĺbke srdca dúfala, že niekto príde a pomôže jej, no vedela aj to, ako by to skončilo. Zobrali by ju k lekárom, napchali by ju liekmi, no nikto by sa nespýtal prečo to celé spravila. Každý by ňou len pohŕdal tak ako doteraz. Nebola ten typ človeka, ktorý sa vzdá po prvom páde. Bola veľmi silná ale bola už unavená ďalej bojovať. Teraz z nej uniká život a ona premýšľa nad tým, prečo sa jej všetko rozsypalo ako dom z karát. Veď bola taká šťastná. Mala kamošky, mala svoju lásku, svojich kamošov, rodinu. Stratila všetko... Rodina sa o ňu prestala zaujímať, vždy sa doma len hádali a zo všetkého obviňovali ju. S kamoškami sa kvôli blbej nálade tiež čoraz častejšie hádala, až napokon prestala chodiť von. No a ten, ktorý mal v jej páde hlavnú úlohu bol tiež ďaleko. Uverila jeho slovám keď jej vravel, že ju potrebuje, že ju miluje. Uverila a sklamala sa. Ona sa zamilovala a on rýchlo zabudol na slová o láske. Nevedela prestať milovať ho a on to veľmi dobre vedel. Naučil sa ju manipulovať a ona vedome trpela, lebo si myslela, že ju ľúbi...
Konečne prišla na to, že sa s ňou a s jej citmi len zahráva. Preto to celé spravila. Prišla domov, napustila do vane horúcu vodu, zobrala si žiletku a ponorila sa do žiaľu, ktorý v jej prípade znamenal jednosmernú cestu z tohto sveta. Ľavú ruku ponorila do vody pričom v pravej zvierala žiletku. Zhlboka sa nadýchla, rozosmiala sa priam až strašidelným smiechom a prvýkrát zarezala ostrou čepeľou do kože. Nepodarilo sa jej to. Trochu ju to bolelo, no cítila, že nezarezala dosť hlboko. Chcela to mať za sebou rýchlo, preto zarezala druhýkrát. Tentorez zarezala oveľa hlbšie. Ten pocit keď pocítila ostrie žiletky vo svojich žilách bol neopísateľný. Vedela, že sa to o chvíľu skončí a tak sa aj stalo. Jej posledné slová boli : „Milujem vás, lebo vy ma nenávidíte! " a naposledy vydýchla....
by Era